Nazvať štúdie dopadov ťažby zlata v Detve „nezávislými“, nebol šťastný krok firmy EMED pre komunikáciu so senzibilizovanou miestnou komunitou. Štúdie majú po odbornej stránke svoje kvality, ale po ich prečítaní Vám ostane dojem z účelového zamerania textu a tvrdenie zvýrazňujúce nezávislosť autorov vyznieva ako podceňovanie úsudku dotknutých obyvateľov. Ak má spoločnosť EMED naozaj záujem získať dôveryhodnosť, mala by najskôr zmeniť svoj status spoločnosti s ručením obmedzeným a pokračovať s odbornými štúdiami(nemusia byť bezvýhradne nezávislé), ktoré sa detailnejšie zamerajú na sanáciu environmentálnych škôd počas ťažby a po jej ukončení a na sociálne javy, ktoré môže ich aktivita v regióne vyvolať. Ponúknuť systém detailných záväzných opatrení na sanovanie dôsledkov svojej zamýšľanej aktivity. Samosprávy nedisponujú odborníkmi, ktorí dokážu odborne posúdiť vyvolané javy a ani by si pravdepodobne neobhájili uvoľnenie prostriedkov na vypracovanie nestranných posudkov.

Odmietanie ťažby je extrémny postoj, ale má logiku v istote, že nebude zásadne narušená environmentálna a sociálna stabilita regiónu aj pri prognózach ekonomickej recesie, padajúcej demografickej krivky a pod. Jednostranný postoj zároveň vychádza z nedôvery k regionálnej politike, k postupom štátnych orgánov a možno k štátu celkovo a v sumáre nedôvera k stavu občianskej spoločnosti, k negatívnym fenoménom ľudskej podstaty? Uveriteľné argumenty podporujúce dialóg o možnosti ťažby sa hľadajú ťažšie. Moje presvedčenie mi hovorí, že zaujať postoj na jednom z dvoch krajných pólov a zablokovať akúkoľvek možnosť ďalšej komunikácie nie je úplne v poriadku.

Vysvetľovanie opodstatnenosti užívania nerastného bohatstva zo strany ťažiarskej spoločnosti vyznieva v miestnom kontexte nemiestne. Jediným lákadlom ostáva ekonomický stimul, ktorý je ale potrebné veľmi dobre manažovať. Hodnotný môže byť skôr samotný proces jednania, kde sa vyprofilujú obhájcovia záujmových skupín, moderátori dialógu a mediátori názorov, nový lokálny politici, odborníci a pod. Hmatateľným výsledkom je zatiaľ napríklad založenie občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato ako prejav aktivizácie názorovej skupiny alebo možnosť sledovania zmien postojov lokálnych politikov, čo pomôže k precíznejšiemu rozhodovaniu pri ďalších komunálnych voľbách. Očakával som výraznejšiu aktivitu pri vyhľadávaní využitia potenciálov regiónu, ktoré by odsunuli ťažbu do menej významnej pozície.

Netrúfam si tipovať na výsledok, ale vnímam to, že protistojace názorové skupiny a volený zástupcovia sa dopúšťajú chýb, ktoré im uberajú z dôveryhodností a namiesto dialógu sa celá situácia degraduje na hry s verejnou mienkou. Končím s otázkami, na ktoré mám zatiaľ skeptické odpovede:
01. Je možné v súčasnej situácii vytvoriť model distribúcie financií do samospráv, tak aby boli využívané zmysluplne a nevytvorili závislosť miestnej komunity na časovo ohraničenom zámere ťažby?
02. Je samospráva schopná manažovať takýto ekonomický stimul bez preváženia negatívnych následkov?
03. Je pravdepodobné, že sa podarí rozvinúť v regióne iné ekonomické aktivity na takej úrovni, aby ťažba netvorila dominantnú oblasť?
04. Je firma EMED schopná v aktuálnom štádiu ponúknuť záväzné podmienky svojej aktivity?
05. Je samospráva dostatočne kompetentná, aby vyjednala výhodné podmienky s ťažiarskou spoločnosťou, štátom a zároveň obhajovala záujmy svojich obyvateľov?